logo spisiacik 1 extend-logo logo spisiacik na facebooku spisiacik na youtube
InfoMail
Ak máte záujem o posielanie správ o činnosti a aktivitách združenia, zadajte do políčka svoju e-mailovú adresu a stlačte Enter
E-mailová adresa:
Kalendár akcií
< November 2017 >
Po Ut St Št Pi So Ne
30 31 01 02 03 04 05
06 07 08 09 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30 01 02 03
Vyhľadávanie

Partneri projektu:
 

Blog

dia život

Monika Litavcová: Budapešť

Autor: Maroš , pridané: 2017-11-08 23:10:01, rubrika: Blog, Prečítané: 125x

 

Tak sme zase raz oslavovali! Čo? Svetový deň diabetu.

 

Určite si dáte otázku, čo sa na tomto dá oslavovať, veď choroba našich detí nás často doháňa do zúfalstva a slzy bezmocnosti sa tiež sem tam objavia... Ale my sme oslavovali so Spišiačikom, oslavovali sme samostatnosť, statočnosť a šikovnosť našich detí a silu ich rodín, ktoré si povedali, že spolu to zvládnu lepšie! No a aby to nebola len taká nejaká oslava, tak sme si zašli mimo nášho domáceho prostredia.

Vďaka šikovnosti a neúnavnosti Petra Hercega (a kolektívu) sme sa pekne zbalili a vyrazili smer Budapešť. Po ceste sme vyzdvihli nášho sprievodcu „Arpiho“, ktorého väčšina osadenstva už poznala  . No a cieľ projektu: „Testovanie vplyvu prostredia na hodnoty glykémií u detí a mládeže od 9 do 25 rokov pod vodnou hladinou, na hladine, na pevnej zemi a tiež vo výške 96 m nad zemou“.

To nie je vtip, veď sme absolvovali výlet do Tropicária, kde sme zažili tropickú búrku, prítomnosť žralokov a iných morských, ale aj suchozemských tvorov (šváby, tarantuly a podobné potvory) testovali vplyv adrenalínu na glykémiu . Večer sme sa pokochali pohľadmi na vysvietené mesto a vysmiate tváre Maďarov oddychujúcich „v uličke nočného života“.

Druhý deň bol v znamení histórie, historická budova maďarského parlamentu zažila útok bielych tričiek so slovenským štátnym znakom na hrudi a veru sa nás aj okolostojaci pýtali, odkiaľ sme, že máme takéto tričká . Parlament bol krásny, historické pompézne priestory, výmena stráže pri korunovačných klenotoch, nádhera! Potom rýchly presun, s pauzou na toaletu , do národného múzea. Tam sa už začala prejavovať naša únava a tiež pretlak faktov z histórie Maďarska v slovenských hlavách... Dvadsať výstavných miestností s artefaktami z maďarskej histórie bolo proste veeeeľa, a tak sme chudáka Arpiho poriadne potrápili, snažil sa zo všetkých síl skrátiť preklad výkladu maďarského lektora a my sme úspešne hrali preteky o voľné lavičky a na konci sme si už vyberali len miestnosti s párnym číslovaním. No nebolo to od nás celkom fér, ale pud sebazáchovy zafungoval . Popoludní si niektorí vybrali oddych v historických kúpeľoch, v ktorých vraj na nich „dýchala história a tiež fyziologické potreby súčasníka“ z každej strany, ale kedy už len toto zažijeme znova...

No a pár nákupovchtivých dám sa vybralo na vlastnú päsť za dobrou kávičkou v nemenovanej kaviarni a následne s pomocou navigačných systémov sme našli aj vytúžené nákupné centrum. Po oddychu sme večer ešte zvládli dávku histórie pri výklade na námestí hrdinov. No a potom sme už vytvorili skupinky na individuálny program, tá naša „popradsko-svitovská“ neodolala „Budapeštianskemu oku“, a zase vplyv adrenalínu na glykémiu otestovaný v pravom slova zmysle.

Večer sme ukončili pokusom o rekord v počte umiestnených dospelých osôb na dvojposteľovej izbe nášho mimochodom perfektného hotela. Naozaj sa musím poďakovať za výber hotela, ubytovanie bolo super a raňajky, tým hádam nikto nemohol nič vytknúť, každý si prišiel na svoje.

Čas ubiehal neskutočne rýchlo a v nedeľu ráno bolo treba rýchlo pobaliť, stihli sme ešte postaviť do pozoru pani predavačku v hotelovom obchodíku so suvenírmi, asi sa chvíľu spamätávala z nášho nájazdu . Ostrihomská katedrála bola luxusnou bodkou, monumentálne priestory, výklad, hrobka, zvuk orgánu, stovky schodov a neskutočný výhľad s vetrom vo vlasoch, kto nevidel neuverí. Pokiaľ som na začiatku spomínala, že sme testovali vplyv prostredia na hodnoty glykémií, tak nesmiem zabudnúť, že okrem nadmorskej výšky sme otestovali aj gastronómiu, prvý obed v maďarskej dedinke dal síce viacerým žalúdkom zabrať, ale Pancreolan v Petrovej príručnej lekárničke to poriešil, večera v nákupnom centre tiež nebola nejako diétna, veď v Poprade ani v Spišskej Novej Vsi nemáme „fastfoody známych značiek“.

Z minulého roka si viacerí z nás pamätali „marha perkelt“, ale v sobotu nás pre zmenu prekvapil „paprikás csirke“, to všetko doplnila perfektná gulášová polievka. Večera v útulnej reštaurácii blízko námestia ulahodila aj tým, ktorí majú radi diétnejšie jedlá, kuracinka so zeleninou bola super , k tomu pohár vínka. No a nedeľný obed nemal chybu, aj keď sme trochu hádali, čo to vlastne budeme jesť. Štýlová reštaurácia po katedrálou nemala chybu, slovensky hovoriaci personál, chutné jedlo, krásne prostredie, proste topka!

No a potom už len cesta domov, do reality nás stopercentne vrátila slovenská večera na Dechtároch, ďakujeme Peťo .

Takže čo dodať na záver? Bolo super, ďakujeme Peťovi Hercegovi, Arpimu, Irenke, a všetkým účastníkom zájazdu a už teraz sa tešíme na 4.11.2018! Výsledky prieskumu zverejníme v dohľadnom čase

Komentáre k príspevku:

litavcovam@gmail.com napísal dňa 14.11.2017 o 10.14 hod.:

Venčeky boli naozaj topka, ale aj iné dobroty, napríklad Blaženkin "koláč z jedného vajca" :D. Mali by sme urobiť vianočnú burzu sladkostí, každá mamina zo Spišiačika by prišla s "jednodruhovým" plechom a odišla s "mixovaným" plechom :D :D

marikake@gmail.com napísal dňa 13.11.2017 o 23.35 hod.:

Dakujeme nášmu združeniu, organizátorom a sponzorským firmám za skvelý edukačno-poznávací zájazd s diabetikmi v Budapešti. Diabetici si mohli pod dohľadom otestovať pobyt v termálnych kúpeľoch, zdolanie 417 schodov na vyhliadku v Ostrihomskej bazilike, náučnú turistiku, atrakcie podmorského sveta Tropicarium -žraločie akvárium s vyhliadkovým tunelom a prales v ktorom je imitovaná skutočná tropická klíma...boli to skutočne vzrušujúce zážitky.

raganpeter1@gmail.com napísal dňa 12.11.2017 o 19.51 hod.:

Super článok!Super pobyt so super ľuďmi!Tu naozaj nie je čo dodať.Jedine : ĎAKUJEME !!!

juraj@villanet.sk napísal dňa 12.11.2017 o 15.08 hod.:

Aj my ďakujeme Monike, za pekný článok, a ďakujeme Spišiačiku a hlavne Peťovi Hercegovi za super zorganizovaný víkend, za perfektný program, jednoducho za všetko. Ďakujeme a venčeky napečiem.☺

Test@test.com napísal dňa 12.11.2017 o 10.25 hod.:

Aj tak boli najlepšie tričká v HU parlamente :)

adkask@posk.sk napísal dňa 12.11.2017 o 10.08 hod.:

Ďakujeme Spišiačiku za pekné zážitky a dobre zorganizovaný výlet. Monika to napísala krásne. V autobuse sme mali super spoločnosť, za čo im ďakujeme, lebo cesta prešla rýchlejšie a zábavnejšie.

Gondapx@gmail.com napísal dňa 11.11.2017 o 22.14 hod.:

Hej hej, dobre bolo všetko klapalo a to že úplne všetko ! Super ďakujeme

gondovajg@gmail.com napísal dňa 11.11.2017 o 22.04 hod.:

Monika

adias.bcd@gmail.com napísal dňa 11.11.2017 o 21.18 hod.:

Človek ťažko hľadá slová uznania pre diabetikov - mladistvých, vedomých si svojho ochorenia, ktorí vedia pripraviť udalosť, ktorá môže byť príkladom aj pre starších diabetikov. Všetka česť organizátorom, pánu Hercegovi a jeho teamu. Naša organizácia, Asociácia diabetikov Slovenska sa pokúsila o nadviazanie medzinárodného kontaktu s župnou organizáciou Győr-Moson-Sopron Megyei Diabetes Egyesület, ktorú vedie pán László Venesz, jej predseda. Prvé stretnutie sa uskutočnilo v Komárne, vďaka pani Priske Rigóovej, predsedníčke ZO ZDS DIAKOM Komárno. Druhé stretnutie sa uskutočnilo v Maďarsku, vďaka komárňanským diabetikom, ktoré bolo spojené návštevou rôznych miest v pohorí Bakony. Bolo to nádherné. Prijatie, pohostenie, ubytovanie. Pokračovanie ostalo na zmluvne podchytenej úrovni medzi komárňanskou a maďarskou organizáciou prostredníctvom výmenných edukačných a kultúrnych podujatí.

cehlar@gmail.com napísal dňa 09.11.2017 o 20.57 hod.:

Krásne zhrnuté tri dni v jednom článku. Super Monika! So Spišiačikom je to proste tak. Bolo nám cťou byť s Vami!

Peter napísal dňa 09.11.2017 o 10.18 hod.:

Pekný zážitok a všetci dodržiavali pravidlá! To je potom organizátorom ľahšie! A v autobuse sme pojedli aj špecialitky, ktoré nachystali dia mamičky na cestu. Pre mňa bola top Milka! Ak bude robiť venčeky aj na Vianoce objednávam si aspoň 10 kusov, lebo sa mi ušiel iba jeden...

Pridať komentár:

CAPTCHA KOD

Späť