Príde Peter Bondra !?!?!?
Prišiel a je to super chlapík!
Ale od začiatku.
Ráno o šiestej čistenie zeleniny, krájanie cibule, mäsa.. A už rehot.. Dušan nás napríklad rozdelil na tri skupiny – kapucňáre, guľašáre a studničkáre..
Guľáš zase varili Števo a Juraj – bol jednoducho skvelý. Guláš varili na každom Dia lete a ešte aj pri akciách na Kláštorisku a raz v Madarase! Právom sa hrdia titulom – „Vzorný Spišiačik“.
O pol deviatej prišiel poloprázdny autobus zo SNV, ktorý priviezol skupinu Dobrovoľníkov z Embraca, nasledovalo poučenie a rozdelenie na štyri skupiny – dve skupiny tvorili „studničkáre“ jedna šla pracovať na Suchú Belú a druhá na koniec rokliny Veľký Kyseľ. Urobili krásny kus práce! Ďaľšie dve skupiny sa presunuli na Kláštorisko, jedna po zelenej značke chodníkom, druhá cez Kláštornú roklinu. Na Kláštorisku ich ale nečakal oddych. Čakal ich Vlado Mucha s hrabľami, farbami, lakom, štetcami a krompáčmi.. Bolo treba vyhrabať pokosenú trávu z celého areálu Symbolického cintorína, ošetriť nové sochy a pripravovať priestor na osadenie nových. Pred jedenástou prišla Mirka Slezáková a kamarátkou a harmonikárom z Jablonova v krásnych krojoch a prišiel aj Peter Bondra! Už pred rokom nám daroval zopár suvenírov - no dali sme si za cieľ, že práve jeho pozveme, aby odhalil ústrednú tabuľu na zvoničke a že si aj s našimi deťmi a kamarátmi zašportuje. Dal sľub a prišiel - chlapi slovo plnia!! Pre nedostatok času sme sa rýchlo presunuli autami (samozrejme so súhlasom od Správy Slovenského raja - inak Bondru a jeho synov viezol Mišo Oreško, tak sa nečudujte, že teraz nebude rok auto umývať..) No a na Kláštorisku sa zrazu ozval spev. Naši, ale aj náhodní turisti sa zhŕkli okolo zvoničky na Symbolickom cintoríne, Peter Herceg všetkých privítal a povedal prečo sme sa tam zišli, Vlado Mucha urobil exkurziu do histórie a Peter Bondra odhalil ústrednú tabuľu a pripevnil na zvoničku štítok, aby všetci vedeli, že kto ten krásny areál na Kláštorisku vybudoval. Ak by som štítok tvoril ja, tak by som napísal Vlado Mucha a kolektív – on to nedovolil, tak som rád, že je tam okrem Embraca a ostatných napísané: Združenie rodičov a priateľov diabetických detí!
Keď sme sa rozhodli pozvať Petra Bondru, netušili sme, že naša tabuľa získa aj aktuálny náboj a akoby niečo odkazovala hokejovým funkcionárom. Náš projekt je vlastne výzvou pre ostatné horstvá u nás a Symbolické cintoríny v nich, aby sa k nám pridali a aby návštevníci hôr mali možnosť sa na chvíľku zamyslieť a poslať odkaz tým, ktorý tu už nie sú, alebo tým, ktorí to potrebujú. Na našej zvoničke je nápis:
Zvuk zvona uprostred hôr nech v tebe rozozvučí jednu z ľudských cností - POKORU!
Znamená to : Dávať a nepožadovať!
Viesť a nepodmaňovať!
Vytvárať a neprivlastňovať!
Dievčatá ešte zaspievali, ľudia sa fotili, ale už som všetkých posielal na Ranč – jedna skupina peši, druhá na pripravených bicykloch. Po ceste zastavenie pri studničkách, osvieženie a bezpečný zjazd na Podlesok. Tam už čakal guľáš, debata s Bondrom, nekonečné podpisovanie dresov, šálov, čapíc a mnoho podpiskariet, veľa fotenia a zrazu spev Mirky a jej kamarátky. A dve torty z rúk Petra Bondru oslávencom – k narodeninám Aďovi a Hanke zablahoželal a odovzdal tortu sám Peter Bondra! No povedzte, zažili ste už niečo takéto?? Mali ste už takého gratulanta??
A potom na Ranči hudba, tanec, klobása, jaternica ..
Fotografie zo soboty tu
