Blog

My zo Spišiačika, taktiež nezaostávame v učení sa. Naše super akcie, čistenie zoologickej záhrady, dialeto, či upratovanie Slovenského raja, ktoré mávame po celý rok sa nikdy nezaobišli bez edukácie, aj napriek tomu, že mnohí z nás by sa už mohli považovať za „profesionálnych diabetikov“ . Túto tradíciu už udržiavame dlhé roky, a to nie len v rámci nášho združenia. Keďže cukrovka je známa a dosť rozšírená choroba, je potrebné, aby o nej vedeli aj ľudia z nášho okolia.

Práve preto sme sa pred pár rokmi rozhodli, že začneme edukovať aj ostatných, začali sme policajtami, boli sme aj vo väznici a s vydaním Diašlabikára 1 v roku 2013 sme zavítali do škôl a škôlok medzi pani učiteľky a vychovávateľky.

Nesmieme zabudnúť ani na našich spolužiakov , pretože práve s nimi deti trávia najviac času keď sú v škole. Je dôležité aby aj oni vedeli, čo je to cukrovka, aké má ich spolužiak-diabetik pomôcky, režim, čo môže zjesť a naopak, čo mu ponúkať netreba, a to najdôležitejšie, ako sa k nemu treba správať. Toto všetko sme boli vysvetliť tento týždeň v rámci dňa prvej pomoci aj žiakom na škole Komenského vo Svite. Aj napriek tomu, že v škole žiadneho diabetika nemajú, o cukrovke počúvali prváci, druháci, tretiaci a štvrtáci so zatajeným dychom.

Určite sa zamýšľate nad tým, načo je potrebné edukovať prváčikov o cukrovke. Moja prvá otázka znela: „Poznáte niekoho s cukrovkou ? Viete čo to je?“. Boli by ste prekvapení, koľko detičiek zdvihlo ruku s kladnou odpoveďou: „Áno, v tábore som videla dievčatko s takou krabičkou (inzulínovou pumpou) na páse..........Áno, mám kamaráta, ktorý si pichá s perom inzulín..........Aj môj dedko má cukrovku.“

 

Vzhľadom na to, že Diabetes mellitus I. typu sa prejavuje najčastejšie u detí a mladých, je dôležité edukovať práve tých najmenších, aj keď len formou rozprávky o vláčiku s krvou, ktorý vezie cukor žilkami k bunkám a kľúčiku, inzulíne, ktorý potrebuje aby sa cukor dostal do bunky, a tá mala dostatok energie, aby sa mohli s diabetikom hrať.

 

Lucia Litavcová