Blog

Pred 6 rokmi, keď som ochorela na „cukrovku“, začalo sa na mňa a mojich rodičov valiť množstvo nových informácií. Čo je to vlastne za chorobu, ako sa k nej postaviť, ako zmeniť stravovanie, čo môžem a nemôžem, čo robiť, keď mi nebude „najlepšie“. Keď som sa vrátila z nemocnice do školy, bolo potrebné vysvetliť novú situáciu aj mojim spolužiakom a učiteľom. Vtedy do vzala do rúk moja mamka a vďaka tomu mi boli všetci v škole ochotní kedykoľvek pomôcť.

Po pár rokoch som sa stala sama lektorkou Dia šlabikára a som rada, že môžem pomôcť ja iným, deťom, učiteľom.... Tento rok som sa už druhýkrát vrátila na moju bývalú základnú školu ako ....“pani učiteľka“, tak ma totiž oslovili drobci v prvom ročníku . Prišla som sem za mojimi malými sladkými kamarátmi, minulý rok za Miškom a tento rok za Diankou. Snažila som sa spolu s nimi vysvetliť ich pani učiteľkám a tiež kamarátom, akú novú „ne-priateľku“ majú a ako sa s ňou dokázali skamarátiť .  Miško je teraz druhák a jeho kamarátka Dianka prváčka a musím povedať, že majú úžasných spolužiakov, ktorí boli veľmi pozorní, veľa sa pýtali a určite si zapamätali, čo robiť, keď Miško alebo Dianka budú potrebovať ich pomoc . Deťom sme spolu s Miškom a Diankou ukázali glukomer a vysvetlili na čo ho používame a samozrejme ich najviac zaujímali naše „módne doplnky“, keďže všetci traja máme inzulínové pumpy. Pani učiteľky a vychovávateľky sa zoznámili s Dia šlabikárom, aby vedeli svojím sladkým žiačikom tiež pomôcť .

Lucia